Ako spoločne sadiť stromy tak, aby prežili
(Ako naplánovať a urobiť komunitnú výsadbu stromov?)
Úvod
Roky so znepokojením sledujem, že ľudia stromy vysádzajú, no kvôli zanedbanej následnej starostlivosti sa stromy nedožijú dospelosti.
Zamyslite sa, či máte podobnú výsadbu vo svojom okolí – všimnite si, či stromy, vysadené v miestach, kadiaĺ pravidelne chodíte, rastú. Či sa každý rok zväčšujú – hrubne im kmeň? predlžujú sa konáre každoročne aspoň o 40 – 50cm? Majú svieže zelené listy? To sú znaky zdravého a vitálneho stromu, ktorý sa dožije dospelosti a poskytne nám tak o desiatky (!) rokov nielen tieň, ale aj ďalšie funkcie – estetickú, produkciu kyslíka, ochladzovanie priestoru, ale aj zadržanie vody, či zníženie prašnosti a hlučnosti.
Myslím si, že jednou z možností, ako docieliť, aby o stromy bolo postarané, je zapojiť do ich výsadby a starostlivosti o ne, miestnych obyvateľov. Z výsadby tak môže byť pekné spoločenské podujatie a starostlivosť o stromy môže poskytnúť príležitosti k podobným stretnutiam.
V tomto článku si dovolím v niekoľkých bodoch zhrnúť, ako správne naplánovať a urobiť spoločnú výsadbu vo vašej obci, tak, aby stromy nielen prežili. Cieľom je aby rástli, boli vitálne a dožili sa dlhého veku.
Prečo spoločne?
Ponúkam niekoľko dôvodov, prečo výsadby organizovať so zapojením miestnych obyvateľov, spolkov, škôl a firiem.
Prostredníctvom takýchto výsadieb si zapojení účastníci budujú vzťah k miestu, k prírode a krajine – myslím si, že tento vzťah bol pretrhnutý kolektivizáciou a inými zložitými spoločenskými zmenami po roku 1948.
Výsadba stromov a starostlivosť o ne sú skvelou príležitosťou, ako sa ľudia môžu osobne stretnúť, porozprávať a zažiť niečo spoločne mimo bežnej rutiny. To podporuje susedské vzťahy a pocit spolupatričnosti.
Keď si ľudia sami zasadia strom, vytvárajú si k nemu vzťah – zaujímajú sa oň, chránia ho a sledujú, ako rastie. Pri komunitných výsadbách sa tak posilňuje zodpovednosť za spoločný priestor.
Výsadba stromov je pozitívna, tvorivá aktivita. Ostáva po nej niečo hmatateľné – nový strom, alej, sad.
Komunitná výsadba dáva priestor zapojiť školy, seniorov, firmy, dobrovoľníkov, neziskovky – každý môže prispieť podľa svojich možností.
Deti aj dospelí sa pri výsadbe môžu naučiť praktické veci – ako správne sadiť, čo stromy potrebujú, čo sú pôvodné odrody ovocia, a prečo sú dôležité.
Je to nenútený spôsob environmentálnej výchovy.
Pri spoločnej výsadbe sa prirodzene otvára diskusia o význame stromov pre klímu, krajinu, zachytávanie vody či kvalitu ovzdušia.
Ako na to?
1. Cieľ a rozsah výsadby
Na začiatku je dobré ujasniť si, čo je cieľom našej výsadby – skrášlenie okolia? Ovocie pre obyvateľov? Obnova historickej aleje? Od zodpovedania týchto otázok bude závisieť roszah výsadby, jej umiestnenie, aj výber výsadbového materiálu (nemusí ísť iba o ovocné stromy).
Rozsah výsadby – pri komunitných výsadbách je dobré svoje sily skôr podceniť, než preceniť. Stromy si vyžadujú intenzívnu starostlivosť minimálne 5 rokov po výsadbe.
Tá pozostáva z predjarného rezu, kosenia (aspoň dvakrát do roka), mulčovania, zálievky a opravy oplotkov proti ohryzu. Zaliať každé dva týždne sto stromov 50 litrami vody počas letných horúčav je už výzvou aj pre dobrovoľných hasičov s cisternou.
Vo výsadbových výzvach je často uvedené aj minimum stromov, ktoré musíte vysadiť – napríklad pre výzvu Sadíme budúcnosť je to 10 stromov.
Nebojte sa preto začať v malom – ak 10 stromov poriadne rastie, v priebehu 5 rokov už môžu prinášať prvé úrody a byť viditeľnou zmenou verejného priestoru, či krajiny.
Optimum pre skupinovú výsadbu a následnú starostlivosť môže byť 20-30 stromov.
Čo musíte ďalej zvážiť, je miesto výsadby – ak o nejakom viete, skvelé! Ak o nijakom neviete, oslovte miestnych farmárov, SHR, či starostu a zastupiteľstvo, poľovníkov, alebo včelárov. Vo vašej obci môže byť obecný pozemok, či cesta pri ktorej môžu byť vaše stromy vysadené. Jednou z možností však môže byť aj výsadba na súkromných pozemkoch – aj takéto výsadby podporujú nadácie svojimi grantovými výzvami.
2. Koordinácia a spolupráca
Už viete, kde stromy vysadíte? Skvelé! Myslite na to, že výsadba stromov je projektom na desiatky až stovky rokov – tak dlho sa vaše stromy (ovocné aj neovocné) môžu dožiť, ak sa o ne kvalitne postaráte.
Do výsadby a jej organizácie je dobré zapojiť miestne spolky, školu, rodičov a obec.
V obecných spolkoch môžete nájsť spojencov pre svoju výsadbu – stromy radi sadia záhradkári, včelári či poľovníci. Je pravdepodobné, že v týchto spolkoch nájdete aj ľudí, ktorí majú s výsadbami bohaté skúsenosti. Hasiči vám môžu v letných horúčavách pomôcť s polievaním, miestna firma s rezivom vám môže nefinančne venovať koly k výsadbe.
Nebojte sa urobiť si zoznam spolkov, či firiem v okolí miesta vašej výsadby, ktoré chcete osloviť. Zoznamy spolkov, či občianskych združení pôsobiacich vo vašej obci zvyčajne nájdete na obecnej webstránke.
3. Získanie zdrojov
Pri výsadbe počítajte so sumou 40 – 50 eur na strom. V rizikových lokalitách, kde hrozí zničenie alebo odcudzenie stromu, alebo je potrebná náročnejšia príprava (napr. oplotenie) to môže byť 80 – 100 eur na strom.
Múžete tak rátať so sumou 40 – 50€ na jeden strom (Väčšie a staršie stromy sú drahšie! Pozor! Majú horšiu ujateľnosť!). Pri výsadbách v krajine, alebo na miestach, kde je veľký tlak vysokej zveri rátajte kvôli zvýšenej ochrane stromov s variantami s viacerými kolmi, či lesníckym pletivom.
Pri takomto opatrení sa môže cena navýšiť až na 80-100€ za jeden strom. V rizikových lokalitách je nesmierne dôležité nepodceniť ochranu stromov. Ak vysádzate na pastvine, kde sa pasie rožný dobytok, je ideálne túto ochranu aj predimenzovať. V opačnom prípade vám dobytok stromy zničí a bude to škoda námahy aj vynaložených prostriedkov.
Ako získať zdroje na výsadbu?
Adopcia – ľudia (alebo firmy) si “adoptujú” konkrétny strom (alebo sad) – zaplatia jeho kúpu. Výhodou je, že je to konkrétne, emotívne a ľudia vidia výsledok.
Sponzoring – firmy môžu prispeť finančne alebo materiálom (sadenice, náradie, doprava, ochranné prostriedky), výmena za to môže byť viditeľnosť (logá, tabuľky), a iná PR aktivita.
Verejné zdroje
– participatívne rozpočty VÚC – pravidelne sú vyhlasované výzvy, z ktorých môžu byť podporené zelené projekty, výsadby stromov, revitalizácie, retenčné opatrenia ap.
– samospráva (mestá, obce) – rozpočet mesta, obce môže mať vyčlenené prostriedky na zeleň, verejnú infraštruktúru, environmentálne projekty; často prostredníctvom grantových výziev alebo priamej objednávky.
Nadácie / grantové / filantropické zdroje – súkromné či firemné nadácie, ktoré majú programy zamerané na životné prostredie, komunitné projekty, obnovu zelene, klimatickú odolnosť. Tieto zdroje sa často udeľujú cez výzvy, žiadosti o grant, s jasne definovanými pravidlami.
Nadácie na Slovensku, ktoré podporujú výsadbu stromov
Tu sú konkrétne nadácie, ktoré sú aktívne v oblasti výsadby stromov, zelene, ovocných sadov a ochrany prírody.
| Nadácia / Program | Čo podporuje / Kto môže žiadať | Približné podmienky / výška grantov | Poznámky |
| Nadácia Ekopolis – program „Sadíme budúcnosť“ | Dobrovoľníci, občianske iniciatívy, školy, samosprávy – projekty výsadby stromov mimo lesov, funkčná zeleň v kultúrnej krajine. | Granty do výšky ~ 4 000 EUR pre jednotlivé projekty. | Organizácia výziev typicky jeseň / jarné termíny. Využiteľné na sadenice, materiál, náradie, starostlivosť. |
| Nadácia Tipsport – „Podporujeme slovenské sady” | Tradičné ovocné stromy / ovocné sady / verejné záhrady, ktoré sú dostupné verejnosti. Nadacia Tipsport | Výška podpory do 3 000 EUR na projekt; celkový rozpočet programu desať-tisíce eur. Nadacia Tipsport | Je to možnosť pre projekty, ktoré sa zameriavajú na ovocné stromy, tradičné odrody, osvetu. Nadacia Tipsport |
| Nadácia Veolia Slovensko | Komunitné granty + zamestnanecké granty – projekty na zlepšovanie okolia, životného prostredia, zelená infraštruktúra, školy a komunitné centrá. Nadácia Veolia Slovensko | Výška podpory sa líši podľa programu; materiál, dobrovoľnícke aktivity atď. Nadácia Veolia Slovensko | Dôležité je, že organizácia programu vyžaduje, aby i samotní žiadatelia/prispievajúci boli aktívni (napr. dobrovoľníci). Nadácia Veolia Slovensko |
| Nadácia VÚB | Ochrana biodiverzity, životné prostredie. Projekty mimovládnych organizácií, škôl, obcí. | Granty do ~7 000 EUR pre jednotlivé projekty pri výzvach (napr. Envirogranty) na ochranu prírody. | Výzva je cez nadáciu, často s odborným hodnotením. VÚB nadácia |
| Ďalšie možnosti / verejné rozpočty | Košický samosprávny kraj – participatívny rozpočet, zelené projekty (zelené strechy, parky, výsadby) Košický samosprávny kraj | Župa vyčlení rozpočty (napr. 100 000 EUR v konkrétnej výzve) na zelené projekty; projekty musí schváliť verejnosť / členovia participatívneho rozpočtu. Košický samosprávny kraj | To je dobrý zdroj najmä pre lokálne projekty, kde je dôležitá spolupráca s obcou / župou. |
| Štátne / verejné fondy a programy | Environmentálny fond, Program obnovy dediny (Slovenská agentúra životného prostredia), prostriedky z európskych fondov. | Závisí od konkrétnej výzvy, často väčšie sumy, ale aj prísnejšie podmienky (plánovanie, správa, výber sadeníc, starostlivosť atď.) |
Tipy a odporúčania pri získavaní zdrojov
- Pri príprave projektu jasne definujte cieľ, lokalitu, prečo práve tam strom / zelená infraštruktúra, aký druh stromov, kto sa bude starať o výsadbu po jej realizácii.
- Urobte rozpočet vrátane všetkých položiek: sadenice, ochrana, doprava, náradie, starostlivosť; uviesť, ktoré časti sú kryté grantom, ktoré príspevkom komunity/firiem/adopciou.
- Spolupracujte s miestnou samosprávou, krajom – často záleží, či obec/župa súhlasia so zámerom, poskytujú pozemok, pomáhajú s povoleniami.
- Hľadajte výzvy včas – nadácie často majú stanovené termíny (jeseň, jar) na projekty výsadby. Sleduj weby Nadácii, grantové portály, regionálne informačné zdroje.
- Zapojte verejnosť – dobrovoľníci, adopcia, sponzori – to nielen pomáha financovať, ale aj buduje komunitu, zvyšuje udržateľnosť projektu.
Napadajú vás iné možnosti, ako získať peniaze na výsadbu? Dajte mi vedieť!
Ako vybrať vhodný výsadbový materiál?
Najlepšie je navštíviť prvopestovateľa stromov – nekupovať stromy zo zahraničného dovozu. Stromy vypestované u nás, sú zvyknuté na naše podmienky.
Vyberte si silné sadenice s poriadnym koreňovým systémom – v ideálnom prípade by to mali byť ovocné druhy a odrody vhodné do vašich podmienok aj požiadaviek výsadby.
Propagácia a komunikácia
Všeobecne platí, že čím skôr výsadbu naplánujete, tým väčšia je šanca, že si viac ľudí nájde čas. Preto je plánovanie propagácia a komunikácia výsadby podstatnou časťou prípravy.
O výsadbe môžete dať vedieť online aj offline – online prostredníctvom napr. obecných sociálnych sietí a webov, či skrz fanúšikovské stránky miestnych združení a spolkov.
Offline môžete použiť plagáty vyvesené napr. v miestnych obchodoch, na obecnej oznamovacej tabuli, ale využiť môžete aj obecný rozhlas.
Nezanedbateľným spôsobom informovania o výsadbe je pozvánka pre novinárov z regionálnych médii vo vašom okolí a po výsadbe tlačová správa a fotografie z podujatia.
Príprava podujatia
Pred samotnou prípravou podujatia je dobrým nápadom rozdeliť si úlohy, spraviť si itinerár, popremýšľať, či dáte jamy vykopať miestnemu bagristovi, alebo ich vykopete ručne.
Jedna partia môže zabezpečiť dovoz stromov na miesto výsadby, ďalšia prípravu proviantu (guláš, kapustnica,…fantázii sa medze nekladú) po výsadbe, tretia partia kopanie jám atď. Nezabudnite na fotografku, či fotografa!
Realizácia výsadby
Samotná výsadba je najjednoduchšou a najpríjemnejšou časťou celého procesu. Stromy po výsadbe nezabudnite ostrihať (ak sadíte na jeseň, strihajte na jar). Na záver sa môžete obzrieť za dobre vykonanou prácou. Neviete ako na to? Rád vám to ukážem!
Záver a údržba
Čo ďalej? Gratulujem, máte za sebou prvú komunitnú výsadbu stromov.
Na vašich ramenách ostáva zodpovednosť za ich ďalší život, pretože výsadbou to nekončí, ale, práve naopak, začína. O mladé stromy je sa musíte starať aspoň 5 rokov po výsadbe – táto starostlivosť pozostáva z kosenia, hnojenia, mulčovania, rezu, zálievky a kontroly oplotkov.
Vyzretý hnoj môžete okolo stromov nastlať už v marci. Hnoj následne zakryte vrstvou mulču zo slamy, či drevnej štiepky. Pôda okolo stromov tak ostane zakrytá a stromy vám nezarastú trávou, z ktorej ich musíte následne prácne vyslobodiť. Mulč okrem toho udržuje v pôde cennú vlahu počas dlhotrvajúcich období bez zrážok.
Zálievku stormy potrebujú najmä počas letných mesiacov. Najlepšie v množstve aspoň 50l na jeden strom. Zálievkovým režimom simulujeme zrážkové pomery – radšej menej často veľa vody naraz, než často a menej.
Oprava oplotkov a kontrola úväzkov sa robi najlepšie na jeseň, pred zimou, počas ktorej hrozí ohryz od zajacov a srnčej, či vysokej zveri. Výchovný rez opakujeme vždy na jar.
Ak si neviete rady s ovocinárskymi disciplínami, smelo oslovte sadárov vo vašom okolí:
Juraj Senič – Košice – fb: Sady Vihorlatu