Čo urobiť s lístím vašich stromov na jeseň?
Lístie, a jeho spracovanie na jeseň je ďalšia z diskutovaných, nielen ovocinárskych otázok. Keďže nikde som na túto tému nenašiel jednoznačné odpovede, poďme sa pozrieť, aké sú možnosti, a ktorá z nich je pre vás najlepšia.
Lístie padá každoročne, stačí sa s tým zmieriť:)
Neviem ako vy, ale ja hromženie na stromy a “bordel” v podobe lístia, ktoré po nich zostáva, počúvam s pocitom istého zadosťučinenia. Veľakrát našťastie nie je v možnostiach hromžiaceho predmetný strom nejako ohroziť, a to ma vyslovene teší.
Tak, ako večne frflúcim hejterom všetkého živého, i nám ostatným, sa s pokročilou jeseňou natíska každoročná otázka, čo s opadaným lístím? Možností, ako sa s týmto cenným materiálom vysporiadať, je niekoľko, zoradené sú od najhoršej po najlepšiu.
Možnosti spracovania lístia
Lístie sa kedysi “tradične” v tomto čase pálilo, ale keďže zachytený uhlík posielať do atmosféry je škoda, túto možnosť ani neberiem do úvahy.
lístie dočista vyhrabem, povysávam, odveziem do zberného dvora – pre niekoho estetická možnosť, týmto prístupom sa však ochudobňujete o živiny obsiahnuté v lístí. Tie by mali spätne po skompostovaní opäť obohatiť našu pôdu, z ktorej vzišli. Pre niekoho možno estetický, ale najmenej prírode blízky spôsob. Takto tú biodiverzitu nepodporíme!
lístie vyhrabem spod stromov, vyrobím listovku, vrátim pod stromy na jar – ideálna možnosť pre ľudí, ktorí majú radi upravené záhrady. Lístie osve skompostujete a na jar ním obohatíte pôdu.
lístie nechám pod stromami, pokosím kosačkou s mulčovačom – lístie kosačka rozdrví, a tak sa stane ľahšou potravou pre pôdny život. Ak oželiete upravený vzhľad záhrady, ušetríte si kopu práce s prenášaním lístia. Ak máte viac stromov, lístie z nich vie vytvoriť naozaj objemnú hromadu, takže ušetríte aj miesto.
nič – lístie po opade nechám tam kde je, alebo ho nahrabem a nasteliem do odkvapovej zóny korún. Časom pôsobením živlov a pôdnych baktérii samo prirodzene skompostuje, nakŕmi pôdny život, vyživí korene stromov, a cyklus sa uzavrie. Ideálne pre každého, kto má extenzívny sad, je permakulturista a radšej čas využije účelnejšie – na sušenie jabĺčok, či zber šípok a varenie lekváru.
Najčastejším argumentom pre úplnú likvidáciu lístia je výskyt ochorení. Výskyt hubových ochorení (hrdza slivková, hnednutie listov marhúľ) môžeme potlačiť s pomocou pôdneho života. Pôdne živočíchy lístie spracujú – ak im chceme pomôcť, môžeme lístie v domácej záhrade posekať kosačkou s mulčovačom. Ak takéto lístie zasypete kompostom či zalejete kompostovým čajom, podporí to rozklad lístia.
Som presvedčený, že na tomto mieste sa pýtate, prečo som nespomenul, čo máte robiť s lístím z orecha? je predsa kyslé! Moja odpoveď znie, podržte sa, držíte sa? Tadá…: Nič.
Stanislav Boček, autor učebnice Extenzivní ovocnictví dokonca uvádza, že orechy, spod ktorých sa lístie nehrabe, poskytujú vyššiu úrodu.
Podľa čoho sa teda rozhodnúť?
Ideálny manažment vášho lístia teda samozrejme závisí od toho, kde sa váš strom nachádza. V extenzívnom sade si môžete dovoliť nerobiť s lístím nič. Alebo ho môžete zhrabať a nastlať do odkvapovej zóny koruny, kde samo zotlie. Ak vám to priestor nedovoľuje a stromčeky máte v záhrade pri dome, lístie skompostujte. V podobe vyzretého kompostu, či listovky ho vrátite v apríli späť do pôdy. Či sa rozhodnete tak či onak, stromčeky sa vám v ďalších rokoch odvďačia úrodou:)